Výlučky chorobou poznačenej mysle

Bol to ťažký deň, Marianna zas raz vyfajčila dve krabičky cigariet, práve končila tretiu. Znechutene pozrela na svoj bezchybný obraz v dokonale vyleštenom zrkadle a zas si potiahla. Čo tam po tom, že býva na izbe s dvomi ďalšími ľuďmi, ktorým možno ten smrad vadí a problémy, ktoré by z toho mohla mať s vychovávateľkou alebo zástupcom ju očividne netrápili tiež.
Rukou s čerstvo nalakovanými nechtami si prehrabla hladké perfektne upravené vlasy a odhodila špak. Bože! Prečo musím by taká dokonalá?! Už ma nebaví mať bezchybne oholené podpazušie a vždy všetko vedieť! Bože! Za čo ma to trestáš?! Vybrala z krabičky ďalšiu cigaretu a elegantne ju zapálila. Pár nádychov, výdychov... čakala zvyčajnú úľavu, ale tá sa nedostavovala. Odhodila ďalší špak. Nemám z toho ani len žlté prsty! Nesmrdí mi z úst, neožltli mi zuby a nedostavuje sa ani rakovina pľúc! O čom je tento posratý život?! Zúrivo chytila žltú temperku a celý obsah tuby si vytlačila na prsty, ktoré si poriadne obtrela o zuby. Oduševnene si rozstrapatila lesklé vlasy a zdrapila ešte jednu cigaretu.
Zas sa pozrela do zrkadla dúfajúc, že tento krát sa aspoň čosi z jej prirodzenej dokonalosti vytratí. „Prečo?!“ skríkla, keď uvidela, že tá temperka jej vôbec neublížila. Zovrela ruku v päsť a efektívne tresla do zrkadla, ktoré sa rozletelo po izbe. Vyzeralo to celkom ako z klipu nejakej americkej hviezdy. Po dorezaných hánkach jej stekali pramienky krvi s chirurgicky presne vypočítanou dráhou, aby to malo čo najväčší efekt, ale ona stále trieskala do steny, akoby tá mohla za všetky jej neriešiteľné problémy.
Teraz tomu chýbalo už len dostatočne dramatické ukončenie... Ďalšia cigareta, pohľad na miesto, kde bývalo zrkadlo a skok z okna. Marianna proste nemohla prestať byť dokonalá.